reklama

Pred a po alebo, čo už nikdy nebudem hovoriť mamičkám na poradni

Ako bezdetný pediater, dávate na poradni rady podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, resp. podľa vedomostí, ktoré ste mali možnosť zatiaľ nadobudnúť. Avšak potom príde Vaše prvé dieťa, nebodaj druhé a zrazu je všetko inak...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Na začiatok by som rada ozrejmila pár faktov. To, že atestujete z pediatrie ani zďaleka neznamená, že viete odpovedať na všetky mamičkovské otázky. Tobôž nie na také, na aké vlastne v knihách niet veľa odpovedí. Dojčenské obdobie je z fyziologického hľadiska v pediatriách v princípe opísané len veľmi zhruba. V zmysle, koľko asi deti spia, že by mali byť predovšetkým dojčené, koľko sa trávi materské mlieko, koľko umelé, kedy má dieťa dokázať, aký pobyb, či zvuk, či, ako by už malo vedieť komunikovať, kedy má začať príkrmy a podobné. Aj to však v pomerne stručnej miere.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Niektoré vedomosti však v pediatrických knižkách nenájdete. Lebo sú to vlastne len, akési skúsenosti zažívané matkami, či už na vašej ambulancii alebo vo vašom bližšom, či širšom okolí. A, čím viac takých matiek a príbehov poznáte, tým lepší pediater sa z vás stáva. Lebo to, že každé dieťa je iné, nie je žiadne klišé, je to proste fakt, rovnako, ako, že každá matka je iná. A každá si musí odskúšať tých pár vecí, čo iným pomohli, kým zistí, čo pomôže jej a niekedy jej nepomôže nič. Musí nájsť svoje riešenie a to potom možno pomôže pár ďalším :)

Tiež sa môže mladý pediater naučiť mnoho od sestričky, ak je tá o dáky ten rok a tým pádom aj odžitú skúsenosť staršia. Ak by sa na detskej ambulancii ocitli dve mladé kamky - doktorka a sestrička, bola by to pre mamičky vlastne smola. Síce by boli možno plné entuziazmu a miloty, ale žiaľ odžité skúsenosti žiadne a teda aj rady by boli poslabšie... Preto, keď je aspoň sestra staršia, lekár sa učí od nej, najmä v tých "poradňových" veciach a nadobúda pomaly aspoň, aké-také vedomosti o niektorých úskaliach života s malým bábätkom. Ale aj toto môže byť niekedy na škodu, ak je daná sestra "stará škola". Resp. nie je to na škodu, ale dá vám len určitý pohľad na vec. Žiaľ ešte stále Vám bude niečo chýbať...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niečo, čo sa naučíte až s príchodom vlastného potomka. Lebo ten, najmä, ak je, čo len trošku problematický, vás vyburcuje študovať aj inú literatúru, ako pediatrickú, hľadať, pýtať sa, porovnávať, uvažovať, zvažovať, jednoducho pátrať po riešení problémov. A to Vaše škvŕňa Vás ovplyvní natoľko, že zmeníte na veľa veľa vecí názor až do takej miery, že si poviete:

"Tak toto už mamičkám nikdy na poradni nepoviem..."

Ako napríklad:

"Nebojte sa, mamička, časom zistíte, že nie každý plač znamená, že dieťa je hladné. Niekedy chce prebaliť, niekedy ho bolí bruško, niekedy chce len Vás... Časom sa naučíte rozlišovať, ktorý plač, čo znamená."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hohohohoooo. Ono síce tá prvá časť je pravda, ale, že sa naučíte rozlišovať, ktorý plač, čo znamená? Hohohoooooo. Je možné, že niektoré maminy to naozaj vedia. A niektoré situácie sú veľmi veľmi pravdepodobne určiteľné. Avšak je veľa veľa veľa situácii, kedy neviete, čo vášmu dieťaťu je. Môžte ísť len vylučovacou metódou. Jedlo. Odgrglo. Už som ho prebalila. Unavené nie je. Je v náručí matky. Nie, nezatína pästičky, bruško ho asi nebolí. Čo mu je? Asi je zase hladné... Jedlo. Odgrglo. Zase som ho prebalila. Spalo na prsníku. Prdká? Prdká. Bruško to nebude. Čo mu je?... Stále hladné?... A tak dookola. A nemusí byť vždy hladné. Samozrejme, že nie. Ale, keď už ste všetko vylúčili a skúsili a furt plače, čo máte robiť?...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nie, plače sa neodlišujú od situácie k situácii. Plač sa mení, ako dieťa rastie. Lebo sa mu vyvíjajú hlasivky. Ale v tom konkrétnom období je plač vždy rovnaký, či dieťa kaká alebo ciká alebo je hladné alebo chce odgrgnúť, či odgrcnúť. Niekedy sa mení intezita, áno, niekedy je to takmer isté, niekedy to vyplynie zo situácie, ale niekedy proste neviete...

Dnes však je na trhu jedna fantastická knižka (nie je pediatrická, ale je napísaná na základe vedeckých štúdií), v ktorej som sa dočítala, že naozaj existujú neutíšiteľné plače a sú úplne normálne. A nie sú to vždy koliky. Proste dieťa je v princípe zdravé, pekne prospieva, ale pravidelne nepravidelne ukrutne plače a nedá sa s tým nič urobiť. Je to nešťastné, ale fakt, že je to vlastne norma, je dosť upokojujúci. Najmä pre takú prvorodičku alebo aj úzkostnejšiu druhorodičku :)

Takže, keď sa ma mamička opýta, čo s tým, poviem jej, že musí len vydržať. Teda, že môže skúsiť toto a ono a ešte tamto, ale nezaručujem úspech. A, nech jej, čo najviac ľudí pomáha... Najmä v tých plačlivých chvíľach.

A tiež toto už na poradni nikdy nepoviem:

"Prečo nekojíte? Veď to je tá najjednoduchšia a najlacnejšia strava pre Vaše bábätko."...Okrem toho, že je najkvalitnejšia. Ale to je fakt.

Že je materské mlieko najlacnejšie, v meradle peňažnom určite, áno. V meradle hodnotovom je jeho cena nevyčísliteľná. Podobne ako je to s krvou. Ťažko určiť cenu. Ale, že je to to najjednoduchšie? Nie, niééééééé. To už im nepoviem. Lebo viem, že to tak nie je. Kedysi to tak možno bolo, keď hormóny fungovali tak, ako mali alebo neviem, čo vtedy fungovalo, čo už dnes nefunguje. Ale v dnešnej dobe poznám málo mamičiek, ktoré sa s kojením nenatrápili. Máloktorá má to šťastie, že, vlastne, ani nevie, ako kojí, lebo to ide samo - Dieťa sa naje a spí. Zobudí sa, naje sa a spí. Nemá bolesti brucha, negrcia, pekne si priberá, no jedna báseň. Lenže takýchto spočítam medzi mojimi kamarátkami na prstoch jednej ruky. Zato, tých, čo odstriekavajú, jedia pirule s benediktom a senovkou a trápia sa niekoľko týždňov, kým sa to, ako tak ustáli a nastaví, je, dovoľujem si povedať, väčšina.

Pri druhej dcére som pochopila, prečo tam, kde som robila, bolo toľko matiek, čo odchádzali z pôrodnice plne kojace a prichádzali na druhú, či tretiu poradňu na umelom mlieku. Lebo na to nemali čas. Jednoducho, keď jedna obyčajná slovenská žena musí obriadiť domácnosť a postarať sa o starších súrodencov, nemá priestor tráviť hodiny kojením a odhadovaním, kedy dieťa bude zase hladné. Potrebuje vedieť, že dieťa teraz jedlo a tri hoďky má k dispozícií na to, aby navarila, oprala, ožehlila, okopala, atď. Vtedy som nevedela, čo je vo veci. Prečo v Bratislave je tak dôležité "dojčiť" a tu to tak dôležité nie je? Teraz tomu rozumiem úplne jasne. A už žiadnej mamičke nepoviem, že je to tá najjednoduchšia cesta. Áno, budem sa ju snažiť posmeliť, zopakujem niekoľkokrát, že je to to najlepšie. Ale, ak to tak nebude chcieť, budem, to úplne, ale úplne chápať a plne akceptovať.

A táto veta je tiež skvelá:

"Keď bude mamička v pohode, bude aj bábätko v pohode."

Mmm. Áno. Dalo by sa povedať, že to má určité opodstatnenie. Že na tom niečo bude. A nevravím, že mamičky nebudem nabádať k tomu, aby si nechali pomôcť, ak majú od koho. Aby oddychovali, aby si skúsili dopriať tú Hermanovu hodinku pre samú seba. Lebo je to určite skvelé a môže to mať veľmi veľmi pozitívne účinky. Na psychiku matky. A na jej pohodu. Ale, žiaľ, ak má raz dieťa výrazný reflux alebo iný problém, ako napríklad koliky alebo ten vyššie menovaný neutíšiteľný plač, môže byť matka aj zenbudhistka, dieťa v pohode nebude. Lebo, ak mu je raz zle, pohoda matky jeho problém nevyrieši. Taký bábätkovský problém vyrieši častokrát len čas.

Takže mamičke podobného bábätka poviem, že musí byť predovšetkým veľmi veľmi trpezlivá. A, že tá trpezlivosť sa jej zíde aj neskôr pri prvom, či druhom, či treťom detskom vzdore... A, že musí stále myslieť len na to, že to časom prejde. Že to tak nebude do nekonečna. A, že pre bábätko je dôležité, že cíti mamu na blízku a, že má snahu vyriešiť jeho problém. Ale, ak sa jej to nedarí (lebo sa to jednoducho nedá vyriešiť), nevadí. Dieťa neutrpí žiadnu obrovskú ujmu. Prejde to a bábo sa bude zase usmievať... alebo konečne usmievať :)

Katarína Legrand

Katarína Legrand

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Keď som bola ako 14-ročná s detským folklórnym súborom v Egypte, zažila som po prvý krát to ohúrenie iným svetom. Odvtedy ma to drží. Bavia ma iné kultúry, cudzie jazyky, hudba, tanec, náboženstvá, filozofie a skvelé jedlá. A to všetko najlepšie spoznáte tak, že tam nejakú dobu pracujete s domácimi. A keď niečo s nimi prežijete, tak im aj porozumiete... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu