reklama

Indická omša

Keď som začala pracovať v Indii, hneď prvú nedeľu som mala tú možnosť okúsiť si indickú omšu. Chodila som tam do kostola tak, ako sa patrí, pravidelne každú nedeľu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Lebo bývať v kláštore, stravovať sa u rehoľných sestier a úplne ignorovať omše, by bola asi veľká trúfalosť... A zároveň to bolo vcelku príjemné. Vždy sme sa tam stretli s kolegami z malnutričného programu a tá hodinka ubehla, aj napriek tomu, že som nerozumela skoro nič, vcelku rýchlo.

Kostol mali v podstate európskeho rázu. Povedala by som, že veľmi podobný tým moderným, ktoré sa v dnešnej dobe u nás zvyknú stavať. A pomerne dosť veľký. Vzhľadom k indickému spôsobu sedenia, nebolo v interiéri takmer nič, takže sa Vám zdal kostol zvnútra ešte priestrannejší. Akurát, čo tam bolo navyše (taká blbina, ale teda ja si všímam detaily a nad týmto som sa veru pozastavila) - všetky horné podstrešné okná mali ešte tie lepky. Také tie s menom firmy, tie ochranné. Komédia... Normálne som si vravela, že jedného dňa sa tam vyberiem a postrhávam im to všetko... (Bežne sa inak stalo, že ste si sadli na stoličku s ochranným igelitom, ktorý nikto nestrhol. A kolegyňa Marika mi vravela, že raz cestovali v takom novom autobuse, že tam boli všetky sedadlá ešte oblepené tým igelitom... evidentne to v Indii nikto nedáva dole, len čakajú, kým to zub času zničí... )

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Omša začínala o pol 9. Ale, keď sme prichádzali my (takmer presne), v kostole boli poväčšine ešte len deti a pár dospelákov. Tam sa totižto na omšu prichádza aj počas omše. Raz som si všimla, že nejaké ženy prišli ešte počas kázne. Mimo to, decká lietajú z kostola von a zase dnu v rámci naháňačky alebo idú cikať a vrátia sa, takže je tam celkom fluktuácia. A naviac, keďže je pomerne teplo, všetky dvere sú dokorán od začiatku až do konca.

Do kostola môžte vojsť z troch strán – z dverí oproti oltáru a z dvoch bočných dvier. Pred kostolom sa vyzúva a vchádzate už bosí. Ženy sa usádzajú napravo a muži naľavo od stredovej uličky. Indovia sú zvyknutí sedieť na zemi, takže lavice by ste tu darmo čakali. Akurát úplne vpredu sú dva koberčeky, na ktorých sedia väčšinou deti a rehoľné sestry. Ale v rožku vzadu sú naukladané záhradné stoličky. Takže, keď chcete sedieť na stoličke, len si jednu vezmete, trošku oprášite (lebo je zanesená niekoľkotýždňovým prachom ;), dáte si ju, kdekoľvek chcete do priestoru, a môžte sa pekne usadiť. No na stoličkách sme sedeli len my, Slováci. A niekedy aj sestra predstavená. Deti do dvoch - troch rokov sú väčšinou pri maminách alebo niekedy aj s ockami. Ale akonáhle už vedia chodiť, nikto ich nenúti nasilu sedieť na mieste. Niekedy decká pobehujú od tety k tete, raz sadnú jednej do lona, raz druhej, smejú sa, jašia a ja som to všetko pozorovala. Niekedy okolo Vás obštvornožkuje nejaký malý huncút alebo na Vás dáky bubáčik hľadí z náručia mamy. Deti na nás celkovo zvykli hľadieť. Nečudo, veď sme bieli. Ako nikto domáci. Ja ešte aj neopálená, tak som svietila na diaľku :D.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo do štruktúry je samozrejme omša podobná našej. Špecifiká spočívajú najmä v hudobnom prevedení piesní. Prvú nedeľu, boli len synťáky. A to, bohužiaľ, musím priznať, som si pripadala, ako na Senzi-Senzuse. Stále ten istý rytmus, kolega Lukáš si tiež robil prču – Či smie prosiť. Lebo to prisámfakt zvádzalo k nejakej polkovej hopsačke... No museli sme sa veľmi premáhať nejakému výbuchu smiechu zakaždým, keď hudba začala... Ďalšie razy to už bolo krajšie. Okrem synťákov, ktoré, ale aj hrali trošku iné melódie, boli aj tamburinka a bubny a ľudia spievali oveľa hlasnejšie. Niekedy bolo viac počuť ženy, inokedy prevažovali muži. Niektoré nedele boli naozaj pekné pesničky. Síce som nerozumela, ale páčili sa mi. No takmer vždy boli aj nejaké nedoladenia, zrazu vypálil mikrofón strašne hlasno, ľudia a nástroje si išli každý svojím rytmom... Nemôže byť predsa všetko dokonalé... A v tejto krajine by ma to asi aj prekvapilo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalšia nečakaná vychytávka - niektoré nedele miništrovali dievčatká. Neviem teda, ako to býva alebo bývalo kedysi u nás, ale ja som veru ešte nezažila miništrujúce dievčatá. Aj keď, vlastne, prečo nie. Bolo to milé. Asi sa tam zvyknú striedať dievčence s chlapcami. A na začiatku omše chodieva farár s takým kalíškom na rúčke a posväcuje všetkých ľudí. Prejde sa po kostole, popoprašuje na všetky strany a ľudia sa prežehnávajú. U nás som to ešte nevidela. Možno na nejaké väčšie sviatky to býva, ale na bežnej omši asi nie... Či? A do zvončeka sa zbiera do takých mieškov na dlhej rúčke, s ktorými chodia malí miništranti (miništrantky) pomedzi ľudí a zbierajú. Veselé.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak, ako na začiatku bol kostol poloprázdny, tak ku koncu bol už preplnený (ale úplne plný som nezažila) všakovakými krásnymi farebnými sárí na jednej strane a prevažne bielymi košeľami a látkovými sukňami na druhej. Sárí boli pre mňa bezodná studňa obdivu. Niektoré boli krajšie, niektoré menej, ale na niektorých som si mohla oči nechať. Prenádherné látky, o akých sa nám doma ani nesníva. A to si zoberte, že som chodila do kostola s väčšinou najchudobnejšími obyvateľmi Indie. Aké sárí musia potom nosiť Indky boháčky... Dievčatká boli tiež navlečené do všelijakých šatočiek, vyčačkaných, prevažne gýčových, ale pre ne to bolo určite slávnostné oblečenie. A tie veľké čierne detské očiská všade okolo...

... pre všetky tieto rozptyľujúce a očarujúce aspekty mi to vždy prešlo rýchlo a odchádzala som s úsmevom na tvári.

Katarína Legrand

Katarína Legrand

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Keď som bola ako 14-ročná s detským folklórnym súborom v Egypte, zažila som po prvý krát to ohúrenie iným svetom. Odvtedy ma to drží. Bavia ma iné kultúry, cudzie jazyky, hudba, tanec, náboženstvá, filozofie a skvelé jedlá. A to všetko najlepšie spoznáte tak, že tam nejakú dobu pracujete s domácimi. A keď niečo s nimi prežijete, tak im aj porozumiete... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu