reklama

Libanonská svadba

Neváhala som ani sekundu, či ísť, keď mi môj milý povedal, že sme pozvaní na svadbu do Bejrútu. On tak jednoznačne rozhodnutý nebol, keďže Damask je čoby kameňom dohodil a vtedy to tam bolo ešte vcelku horúce...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Okrem toho sme mali mať dva týždne na to našu svadbu. Nečudo, že moja mama teda nadšená vonkoncom nebola. Ale už ma pozná a vie, že takéto chuťovky si určite nenechám ujsť. Veď, kedy už máte možnosť zažiť autentickú libanonskú svadbu? Ak je to raz za život, tak je to už veľa. Najmä, ak ste Slovák. Takým Francúzom sa to podarí možno viac krát, keďže majú pomerne početnú libanonskú komunitu, ale u nás...

A preto, aj napriek rizikovosti destinácie a šibeničnému termínu, sme sa rozhodli, že ideme. A bol to nezabudnuteľný zážitok.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Svadobný deň v Libanone venujete aj vy ako hostia celý príprave na svadbu. Už v deň príchodu nám Ghassan-ženích povedal, že v deň svadby budú chalani spolu a dievčatá spolu. Dievčatá pôjdu vizážistke, a potom kaderníkovi. Vraj to nie je povinná jazda, ale, že sa to tak zvykne. Chalani pôjdu holičovi a následne sa svorne obliecť do gala, prípadne si pobafkať dáku cigaru. Nemôžem povedať, že by ma táto informácia nejako špeciálne nadchla. Nie som typ ženy, ktorá miluje líčenie a trávenie hodiny u kaderníka. S tlupou francúzskych dievčat, ktoré v podstate vonkoncom nepoznám. Ale zdalo sa, že celé ženské osadenstvo je skôr nemaľujúce sa. A hlavne to boli baby veľmi pozitívne, priateľské, niektoré úžasne vtipné a nakoniec z celej tejto maškarády bola nečakaná zábava.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ešte v doobedných hodinách sme sa stretli u Ghassanových rodičov, kde sme si zložili oblečenie na svadbu a zjedli niečo malé pod zub. Potom sa nás dievčat ujala Ghassanova mamka a zobrala nás k vizážistke. Klasický salón ako u nás, po stenách reklamné fotky, v skrinkách líčidlá od výmyslu sveta. Najprv prišla jedna vizážistka, v športových legínkach a mikine, a potom druhá, už trošku štandarnejšie oblečená (na moslimský svet) - blúzka, nohavice a na hlave pekná šatka. A postupne si nás vzali do parády. Jedna po druhej sme si ľahli na lehátko a čakali, koľko vrstiev mejkapu nám bude uštedrených, či budú aj umelé mihalnice alebo trblietky. Ostatné sme debatili, pozorovali, obdivovali, povzbudzovali tie, ktoré mali obavy z výsledku a na chvíľku sme sa stretli aj s našimi chlapmi, ktorí práve išli okolo k holičovi. Evidentne si to užívali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď už sme boli všetky svorne nalíčené, niektoré takmer na nespoznanie, presunuli sme sa taxíkmi do kaderníctva. Ale toto už nebol len tak hocijaký kadernícky salón. Ešte teraz sa pousmievam pri predstave tých antických stĺpov a čalúnených kresielok v časti pre čakajúce. Bolo to na poschodí a aj napriek tomu zľahka ponuré, aj pri umelom osvetlení. Pred nami sa objavilo niekoľko otočných kresiel, zrkadiel, jeden šéfkaderník a veľa jeho asistentiek. A všetci boli v bielych plášťoch. Ako zdravoťáčka som sa nad tým pozastavila, samozrejme, lebo som si tým pádom pripadala skôr ako v nejakom labáku. A rozmýšľala som, či to tak bolo kedysi aj u nás alebo je to naozaj tunajšia špecialitka. Na stenách boli rôzne ocenenia, ktoré pán vedúcikaderník získal svojím umením narábať s vlasmi. A, že on bol vedúci, bolo jasné, lebo tie panie naokolo väčšinou len lakovali, kde on ukázal, podávali vlásenky, štipce, umývali a natáčali vlasy a chystali nás na veľkolepé účesové finále. Každá z nás si posedela v kresle u šéfa takých 15-25 minút. A my ostatné, čo sme zatiaľ čakali na rad, sme sa vôbec nenudili. Okrem pozorovania celého tohto divadielka, nám pustili magneťák s arabskými pesničkami, a tak sme sa dali spontánne tancovať a tlieskať do rytmu. Všetci sa usmievali od ucha k uchu a ja som si vravela, ako dobre, že som sa na to spoločné líčenie a česanie dala nahovoriť. Aj výsledky boli vcelku zaujímavé. Musím uznať, že ani jedna z nás nemala rovnaký alebo podobný účes, kaderník sa snažil vymyslieť vždy niečo jedinečné pre to konkrétne dievča a nejedna bola s výsledkom nadmieru spokojná.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nehovoriac o našich chlapoch, ktorí nestačili ujúkať a zatvárať ústa, lebo u niektorých z nás bola tá celková zmena naozaj markantná. Bolo to vcelku komické, lebo sme mali vítať ženícha a následne nevestu, ale tento skoro šok museli chlapci najskôr predýchať, a potom mohli opäť vnímať okolité dianie. Celé vítanie prebiehalo za prítomnosti folklórnych tanečníkov a hudobníkov. Prichádzajúci ženích aj nevesta tancovali spolu s nimi a nám ostatným tiež mykalo nôžkami a prsty sa samovoľne dali luskať do rytmu. Nezabudnem ani na štvrť, v ktorej bývala Mira - nevesta. Keby sa tam ocitnem len tak z čista jasna, povedala by som si, že to budú takí menej majetní obyvatelia. Zašednutý panelák, na balkónoch tmavé markízy, všade okolo podobné domy, ulice úzke a nie najčistejšie. Ale keďže viem, že Mirina rodina mala pomocnicu v domácnosti (ako evidentne väčšina štandardných bejrútskych rodín) a hlavne, keď som zažila tú honosnú svadbu, musím skonštatovať, že tu určite zdanie klame a nešlo o štvrť menej majetných...

Po tomto veselom už naozaj svadobnom úvode sme ešte šli k Ghassanovým rodičom. Doupravovali sa, niektorí niečo zjedli, po celom dni v princípe len na vode, a potom sme sa presunuli do hotelového komplexu na pobreží, kde sa konala veselica. Aj napriek tomu, že sme všetci vítali Ghassana a Miru, prichádzajúcich na vyblýskanom veteráne, museli sme si ešte chvíľku počkať, kým sa opäť objavili vo svadobnej sále. Na libanonskej svadbe sa totiž najprv poschádzajú hostia. Postupne sa trúsia, zvítavajú, postávajú, debatujú. My sme sa kochali a nestačili sa diviť... Myslela som si vždy, že americké svadby musia byť gýčové... americkú svadbu som však ešte nezažila... no libanonská je gýč ne niekoľkú... kryštáľové lustre, sklenené stoličky (umelohmotné, ale akoby sklenené), všade lupene kvetov, tkaný koberec v celej preobrovskej sále, trblietavé ozdoby a hostia, ktorí perfektne zapadali do tohto interiéru. Dokonale upravení, ženy všetky, tak ako my, profesionálne nalíčené a vyčesané, večerné róby, ako u nás na plesoch... Aj keď, čo sa týka oblečenia, bolo možné vďaka ženskému osadenstvu posúdiť, ktorá rodina je ortodoxnejšia a, ktorá liberálnejšia. Odhliadnuc od kvality všetkých rób, vyskytli sa aj také na ramienka, minišaty, ale aj dlhorukávové šaty a šatky na hlavách. Vždy však veľmi veľmi na úrovni. Bola som rada, že ma mamina dotlačila do kúpy nových večerných šiat a zároveň som bola rada, že mám bolerko. Mala som tak pocit, že nie som pre nikoho rušivá. No obavy o rušivosti boli aj tak bezpredmetné, lebo pre mňa tá svadba bola o maximálnej tolerancii. Každý prišiel, ako to považoval za vhodné a nikto to neriešil. A všetci komplet sa spolu bavili na tom minipidi pódiu, na ktoré sa ledva vošli. Tak sa stalo nemálo krát, že tancujúci kruh bol rozšírený až takmer pomedzi stoly. Lebo ľudia sa úžasne zabávali a bolo z nich cítiť, že milujú hudbu, tanec a tešia sa z mladomanželov.

Keď už bola väčšina hostí pousádzaných, začali sme pomaly jesť predjedlo - mezze. Nebudem sa rozpisovať o tom, aké boli všetky druhy mezze chutné, že to bolo pre mňa všetko nové a skvelé a musela som aspoň štipku ochutnať z každého druhu... Pre mňa by mezze úplne stačilo ako celá večera - pestré, vynikajúce, zdravé. Ako sme si užívali tieto pochúťky, páni dostali informáciu, že sa majú vzdialiť a o malú chvíľku na to, opäť za sprievodu tradičnej hudby, prichádzal Ghassan, za tlieskania najbližších kamarátov. Takýto príchod má neuveriteľný efekt. Vtiahne vás to okamžite, zabudnete na mezze, úsmev na tvári ani neviete, ako sa zjaví, už stojíte, tlieskate, sledujete rozžiareného ženícha a pomaly sa s celou masou ľudí posúvate k tanečnému parketu. Po chvíľke veselenia sa, hudba utíchla a zrazu sa ozvali fanfáry a na opačnej strane sály na vyvýšenom pódiu (ani som si ho predtým nevšimla) sa z čista jasna objavila Mira. Neviem vám povedať, ktorý nástup bol uchvacujúcejší. Či ten masový Ghassanov alebo ten veľkolepý Mirin. Každopádne, dav sa presunul k Mire a spolu s ňou tlieskajúc a tancujúc na hudbu, ktorá opäť začala hrať, sa všetci presunuli na parket a nejakú tú chvíľku sa ešte tancovalo s mladomanželmi v strede kruhu.

Potom nasledovala klasická večera pre mňa skôr na európsky spôsob - predjedlo, hlavné jedlo, dezert. Ktorý, ale málokto zjedol, lebo, keď pustili hudbu a stoly okolo boli zrazu prázdne, nedalo sa ostať sedieť. Jednoducho sa musíte pridať, zatancovať si s domácimi, povymieňať úsmevy, poobdivovať prekrásne látky ich šiat. Niekedy počas večera bolo aj vystúpenie folklórneho súboru, ktoré som tiež pozerala od začiatku do konca, keďže tanec milujem a ten folklórny má pre mňa pridanú hodnotu. Neskôr mladomanželia krájali tortu a k záveru svadby tancovali spolu jedinečný tanec. Počas neho v jednom momente spojila ruky dlaňami k sebe najprv Mira a Ghassan jej presunul prsteň z ľavého prstenníka na pravý a následne naopak Ghassan spojil ruky a Mira prekĺzla prsteň z jednej ruky na druhú. Tým sa zo snúbencov stali manželia. Toto bolo pre mňa úplne nové a prekrásne. Lebo všetci spievali, všetci tú pieseň evidentne poznali naspamäť, Mira s Ghassanom sú celkovo veľmi pozitívny pár, ktorý žiari na parkete, takže sa na nich veľmi dobre pozeralo a svadobčania to prežívali s nimi tak úžasným a prajným spôsobom, že tú fantastickú atmosféru ešte teraz cítim.

Potom sa už len trochu potancovalo a okolo polnoci sa postupne rozlúčili všetci hostia a my Európania (teda Francúzi + jedna Slovenka) sme ostali v sále ako poslední. Ale tiež sme sa pobrali domov, lebo aj DJ sa už zbalil. Iný kraj, iný mrav. V Bejrúte končí svadba pred prvou hodinou rannou...

Katarína Legrand

Katarína Legrand

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Keď som bola ako 14-ročná s detským folklórnym súborom v Egypte, zažila som po prvý krát to ohúrenie iným svetom. Odvtedy ma to drží. Bavia ma iné kultúry, cudzie jazyky, hudba, tanec, náboženstvá, filozofie a skvelé jedlá. A to všetko najlepšie spoznáte tak, že tam nejakú dobu pracujete s domácimi. A keď niečo s nimi prežijete, tak im aj porozumiete... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu